Myšlienkové pasce

Ahojte. Konečne som si pozrel video o Myšlienkových pascách. Zaujali ma mnohé z 38, ktoré boli prezentované, ale niektoré boli pre mňa úplne nové a navyše súvisiace s našou prácou v škole. Mám na mysli napríklad Zeigarnikovej efekt. Ruská psychologička si všimla, že si čašníci pamätajú, čo mal kto objednané lepšie pri stoloch, ktoré ešte nezaplatili. Dôvod by mohol byť čisto materiálny, ale urobila pokusy s matematickými úlohami a potvrdilo sa, že lepšie sa k príkladom vrátili v pamäti ľudia, ktorí sa ešte nedozvedeli výsledok. Informácie, ktoré získavame sa zo senzorickej pamäte uložia najprv do krátkodobej a až následne, keď s nimi pracujeme, do dlhodobej. 

Ukazuje sa, že nedokončené úlohy vytvárajú v našom mozgu kognitívne napätie – to udržiava našu pozornosť pri danej myšlienke a venujeme jej viac mentálneho úsilia. Až po dokončení sa jej mozog s úľavou zbaví. Čiastočnú úľavu prinášajú to-do listy, lebo presúvajú niektoré úlohy do kolónky „urobiť neskôr.“ Dokončenie úlohy je vraj najlepší spôsob na dosiahnutie cieľa. Je možné, že aplikácia tohto efektu pomáha aj proti prokrastinácii (otáľaniu) – nie nadarmo sa hovorí, že kto začal, má polovicu urobenú. Pozor však na stres a úzkosť, ktoré by mohli priniesť nedokončené úlohy, ak ich bude príliš mnoho.

 

Fungovanie tohto efektu využívame aj pri rôznych nekonečných seriáloch, kedy nám po otvorenom konci poslednej epizódy neustále víria hlavou možné pokračovania, ale zodpovedá aj za seriálové maratóny, ktorý sledujeme dovtedy, kým nepozrieme všetky časti.

Aj ja tento efekt používam teraz na vás. Na jednej strane som v mnohých mojich príspevkoch sľúbil pokračovanie mojich myšlienok a nakoniec píšem o niečom novom, na druhej strane som vám stále neprezradil znenie toho efektu. Výskumy responzívnej výuky potvrdili, že žiaci si viac zapamätajú počas pochybovania o svojej odpovedi, teda v čase po vybratí odpovede po prezradenie tej správnej. Túto dobu môže učiteľ podľa potreby predlžovať. Ako teda znie Zeigarnikovej efekt? Človek má tendenciu lepšie si pamätať nedokončené úlohy (o 90%) ako tie dokončené (alebo prerušené).

 

Hlbším štúdiom efektu som sa dozvedel, že sa týka iba úloh, ktoré vyžadujú rozmýšľanie a jeho intenzita závisí od fázy, funguje viac na projekty, ktorú sú v polovici alebo pri konci. Prerušenie práce tak nemusí mať dôvod len v oddychu, ale aj vo zvyšovaní efektivity. Zdá sa, že je to dobrá zbraň na prácu s pamäťou. Asi sú z neho odvodené aj Pomodoro techniky a časovače. Paradoxne odporuje niektorým odporúčaniam začínať najťažšou úlohou a vymedzuje sa voči multitaskingu.

Posledná úvaha/otázka: Ako by sme tento efekt mohli využiť na žiakov? Cítite tú príležitosť? Mentor vám vyčíta, že ste nestihli dokončiť hodinu do zazvonenia? Máte skvelé odborné alibi, ale odporúčam si to najprv vyskúšať. Nechajte zámerne nejaké cvičenie otvorené, nedokončené a následne sa k nemu vráťte na začiatku budúcej hodiny. Pokojne urobte aj porovnanie s triedou, kde ste ho dokončiť stihli, či sa tento efekt prejaví.