MENTOR ako externá dávka nadhľadu, inšpirácie a skúseností
MENTOR ako externá dávka nadhľadu, inšpirácie a skúseností
Ten ranný pocit… Poznáte to, ide sa na školenie, chaos ráno doma pri odchode, chaos na parkovisku pred školou, napätie vo vzduchu zmiešané s radšej neutrálnym očakávaním. Prestávka na pumpe s kávou v ruke z časti odfúkla mračná, ale aj tak to nebola žiadna výhra. Na školenie meškáme. Príchod hektický, v učebni na nás pozerá 30 párov očí. Hovorím si výborne, prvý dojem nič moc.
Prišli sme sem ale s jasným cieľom, absolvovať premenu z vnútra našej školy, a tak svoju pozornosť zameriavam na mentorov. Tí nás privítajú s dávkou empatie a prijatia. Nehodnotia a nekárajú narušenie vzdelávania, práve naopak, ako ľadolamku zaradili do vzdelania aktivitu Dobromyseľné ohováranie prostredníctvom kariet Dixit. To bolo niečo, keď sme zistili, že sme sa v tom našli a naša intuícia nám dokázala pomôcť vybrať vhodnú kartu. Pocit z rána je úspešne zmazaný, myseľ je otvorená na prijatie nových vecí. Nasledujúce aktivity na seba nadväzujú, vytvárame rôzne premiešané zoskupenia a so zápalom plníme jasne zadané úlohy. Čas veľmi rýchlo beží. Celý deň sa nesie v zmysle slušnosti, prijatia, slobody a inšpirácie presahujúcej naše aktuálne hranice.
Ani sme sa nenazdali a prišiel večer, nastúpil druhý stupeň nášho vzdelávania. Sedíme spolu ako kolegovia na izbe a rozprávame si zážitky. Rýchlo ale prechádzame aj k iným témam, ktoré bežne v škole neriešime. Spoznávame sa úplne ináč, ako počas bežného dňa. Večerný program ukončujeme v spoločnej miestnosti, kde mentor a neskôr náš kolega hrajú na gitare. Každá škola si priniesla svoje občerstvenie, vytvorili sme tak príjemný priestor na spoznávanie a večerný relax. Zaspávam s očakávaním. Hlava plná otázok. Bude to rovnako dobré? Dá mi to niečo viac? Tá inšpirácia, dokážem si ju v sebe uchovať a doniesť si ju domov?
Slnečné ráno v objatí prírody bolo príjemným začiatkom. Druhý deň sa niesol v duchu praktických ukážok a aplikovania získaných zručností. Vďaka prvému dňu sme si vytvorili bezpečné prostredie a dokázali sme tak pracovať bez pocitu neúspechu z prípadnej chyby. Pomáha nám v tom aj fakt, že lektori s nami zdieľajú svoje chyby v procese učenia. Veď viete, ako to je s tou chybou, ktorá sa robí dookola, až kým sa nenájde a neodstráni. Ale práve to jej odstránenie je krokom vpred. Prišli sme teda k bodu, kde som pochopila význam celého školenia. Ako učitelia robíme najlepšie ako vieme, ale stále máme priestor zlepšovať sa. Prirovnala by som to k ovocnému stromu. Strom máva krásne plody, ale ak sa oň nebude starať aj niekto z vonku, po pár rokoch zarastie, je plný listov, navonok krásny, ale už ani zďaleka neponúka také kvalitné plody. A práve preto je veľmi obohacujúce prijať pohľad zo zadnej lavice od človeka, ktorý tam je preto, aby pomohol, dal spätnú väzbu a bol tvojou externou dávkou nadhľadu, inšpirácie a skúseností. To je môj krok vpred.
Čo dodať? Všetko to prebieha v priateľskom a bezpečnom prostredí, bez hodnotenia a nálepkovania a každý pedagóg má možnosť rásť. Domov som prišla s pozitívnym pocitom, inšpirovaná a hlavou plnou plánov. Teším sa na to, čo sa ešte naučím, teším sa rozhovor s mentormi, teším sa, ako to všetko využijem aj v bežnom živote. Ten pocit z piatkového rána je preč. Som vďačná, za možnosť učiť sa a posunúť sa tak vpred. Premena sa začala, teším sa na to, čo mi tento rok prinesie.
Veronika Borčická, ZŠ Považská Bystrica
Ďalšie články
Nenechajte si ujsť informácie o Mentorii
MENTOR ako externá dávka nadhľadu, inšpirácie a skúseností